Nehľadám muža s bazénom
V role učiteľky Anny v romantickom seriáli Druhý dych má pred kamerami premiéru. Jane Lieskovskej (28) mnohí závidia architekta Daniela. A čo ona? Vzala by si aj muža s dieťaťom?
Museli ste si dlho zvykať na neúprosné „oči“ kamier?
Veru dlho. Nevedela som sa uvoľniť, dosť som cítila ich tlak. Musela som sa naučiť brať kameru ako partnera a spolupracovať s ňou. Pamätať si akcie a gestá, ktoré som urobila, aby sa dali zábery pospájať, správne sa postaviť do svetla... Mnohé z tých technických zákonitostí som ani netušila.
Páči sa vám Braňo Deák ako Daniel aj osobne?
Braňa som vždy vnímala skôr ako kamaráta a hereckého partnera. Taktiež sa poznám s jeho priateľkou. Páči sa mi, že je obyčajný chalan a nemá žiadne maniere. Ale určite je to pekný muž.
Zažili ste s ním intímne scény v bazéne aj v posteli. Mali ste pocit zahanbenia?
Milovanie v bazéne sme točili o druhej v noci. „Bozkávacie“ scény sme mali už predtým. Neraz vznikli aj vtipné situácie, keď režisér zakričal: „Viac sa nakloň dopredu, neprekrývaj ho!“ (smiech). Vtedy je ťažké udržať prirodzenú atmosféru, aby z tých nežností aj niečo vyžarovalo...
Neobávali ste sa, že tú scénu v bazéne budete musieť opakovať viackrát?
Skôr sme s Braňom riešili to, že voda v ňom je fakt studená. Vedeli sme, že to musíme natočiť na prvý raz, a tak sme si všetko rozobrali do detailov. Režisér ma upokojoval, že to bude decentné, že sa nemusím báť... Takéto scény do romantického seriálu jednoducho patria.
Ale herci si pri nich asi veľké vzrušenie neužijú...
To teda nie. Kamarátky mi hovorili, že polovica Slovenska ma bude nenávidieť a tá druhá mi zas bude závidieť scény s Braňom Deákom. Pravda však je, že v takýchto chvíľach veľmi nevnímate, že je pri vás nejaký pekný muž, iba technicky spĺňate všetky pokyny, aby ste zvládli ten tlak aj vlastnú hanblivosť.
A čo tá posteľová scéna?
Tá bola ešte náročnejšia. V štúdiu je oproti exteriéru priestor oveľa stiesnenejší, máte pocit menšej slobody, vnímate prítomnosť celého štábu. A tú scénu sme navyše natáčali ako prvú o desiatej ráno. Pôvodne ani nebola v pláne. Zrazu mi došlo, že z mojej nahoty bude aj niečo vidieť. Bola som taká nervózna, že ani neviem, ako som to natočila.
Pri konkurze vám pomohla podobnosť s moderátorkou Lenkou Šóošovou...
Pre Annu hľadali nežný, citlivý a jemný typ ženy. Aby divákovi bolo už na prvé pozretie jasné, že je to kladná postava. A podľa scenára bolo dôležité, aby sme sa s Lenkou, alias nebohou manželkou architekta Kráľa, na seba podobali. V tom mi naša podobnosť pomohla.
Máte aj vy sama niečo z tej naivky a nevyliečiteľnej dobráčky Anny?
Neviem, či som naivná, možno len neviem správne odhadnúť ľudí. Nemám vytvorené ochranné štíty, veľmi ľahko ľuďom uverím aj im dôverujem...
Aj mužom?
Určite, týka sa to celkovo vzťahov.
Ste aj romantička alebo vám tvrdá realita nedovoľuje snívať?
Rada snívam, som melancholická. Romantika mi je blízka, celá tá atmosféra – sviečky, kvety... Pozerám aj romantické filmy, čítam poéziu, páči sa mi, keď muž vie v láske urobiť romantické gesto, ktorým ukáže, že si ženu všíma a váži. Ale stojím nohami na zemi, nežijem v oblakoch.
Chceli by ste mať raz takú vilu s bazénom, akú má v seriáli architekt Daniel Kráľ?
Myslím, že každá žena, ktorá by si mohla vybrať medzi takou vilou a chatrčou na spadnutie, uprednostní vilu. Aj keď ja luxus veľmi nemusím. Vyhovujú mi skôr jednoduchšie, príjemné a útulné veci. Ten bazén, dom aj záhrada s lesom v pozadí však tvoria priestor, kde sa cítite dobre. Ale že by som vedome išla za takýmto cieľom a hľadala muža s bazénom, (smiech), tak to nie.
Zažili ste už aj podrazy, ktoré vás dohnali k slzám?
Áno a týkali sa najmä vzťahov.
Máte priateľa?
Momentálne som sama.
Váš predchádzajúci desaťročný vzťah sa skončil ešte pred nakrúcaním seriálu alebo až počas neho?
Ešte pred seriálom.
Takže váš bývalý ani nevie, že ste teraz slávna?
Vie, sme v kontakte.
V seriáli hráte malej Barborke akoby druhú matku. Brali by ste aj vy muža s dieťaťom?
Nemám problém s tým, že by som sa dala dokopy s mužom, ktorý vychováva svoje dieťa.
Aká dôležitá je pre vás láska?
Veľmi dôležitá. Myslím, že každý človek potrebuje mať pri sebe niekoho, kto ho dobre pozná, pri kom nemusí nič hrať, kto mu dáva pocit istoty... Netýka sa to len partnera, ale aj rodiny a vzťahov. Potrebujem cítiť, že ľuďom okolo mňa na mne záleží, že môžem vnímať ich lásku a porozumenie.
Veríte sama sebe v každej situácii?
Ja si vôbec neverím.
Ak si na niečo netrúfate, idete aj tak do toho?
Ak sa v našej brandži chcete presadiť a dostať sa k zaujímavým postavám, musíte sa vedieť zaťať. Vždy som bojovala so svojou povahou, uvažovala som, či herectvo a tento svet vôbec zvládnem. Vždy to bolo o prekonávaní samej seba. Ale každá latka, ktorú som v živote prekonala, ma posilnila a posunula dopredu...
Pochádzate z troch súrodencov. Ideálny počet alebo stačí menej detí?
Ideálny.
A čo svadba? Bude raz alebo vy ten papier k šťastiu nepotrebujete?
Chcela by som raz mať muža a svoju rodinu. A klasickú, nie veľkú svadbu, iba so svojimi najbližšími. Na druhej strane, neodsudzujem ľudí, ktorí nepotrebujú ísť pred oltár.
Kde by ste mali svadbu najradšej?
Neviem, nikdy som o tom nepremýšľala.
Ani ste si ako dievčatko nepredstavovali samu seba vo svadobných šatách?
Nepamätám sa na to.
Ak vás Druhý dych katapultuje do ďalších televíznych postáv, dáte prednosť kariére pred láskou?
Asi to príde s tým človekom. Ak to bude silné puto a ten muž ma očarí, budem sa tým zaoberať v tej chvíli. Teraz som sama, riešim kariéru a chcem šancu, ktorú som dostala, využiť. Lebo medzi toľkými dobrými mladými hercami je to aj o šťastí. A ja som ho mala.
Užívam si wellness
Jana Lieskovská je členkou bratislavskej Novej scény, ale hrá aj v bábkovom divadle, dabuje a spieva v džezovom zoskupení... Má popri práci čas aj nejaké záujmy? Keďže práca je aj jej záľubou, vraj ani veľmi nepotrebuje iné. A ako relaxuje? „Keď mám náročnejšie obdobie, stačí mi týždeň niekde si oddýchnuť. Užívam si wellness, masáže, vonné tyčinky,“ hovorí sympatická herečka a dodáva: „Vyhľadávam samotu a pokoj. Rada čítam, zájdem do kina či na dobrý koncert. Ale už po týždni mi práca chýba a teším sa do divadla.“